... a priniesol radosť všetkým – malým i veľkým. Okrem sladkého potešenia vyčaril úsmev každému, koho v škole stretol. Už počas prvej vyučovacej hodiny sa nevedeli dočkať naši prváci i starší „prvostupniari“. Potom nachvíľu zmizol z priestorov základnej školy a objavil sa u tých našich najmenších kamarátov – u sedmokrások, margarétok a slnečníc na prízemí, ktorých našiel pospolu pripravených privítať ho. Že neviete, kto sú sedmokrásky, margarétky a slnečnice? No predsa škôlkári z troch oddelení: najmenší – sedmokrásky, o čosi starší – margarétky a tí predškoláci – hrdé slnečnice. Mikuláš si vypočul mnoho krásnych básničiek a pesničiek, prihovoril sa každému a predstavete si – aj Mikuláš dostal darčeky: krásne obrázky. Keď napokon Mikuláš odchádzal, možno zostalo za ním aj trocha smutno. Ale pamätným zostane jedno nadšené detské zvolanie: „To bol naozajstný Mikuláš z neba, nie Santa Claus!“
Po krátkej prestávke pokračovala mikulášska púť na 2.stupni, kde netrpezlivé očakávanie milého pútnika nebolo o nič menšie ako na prízemí. Anjeli – pomocníci mali veru riadny záťah, ale statočne sa s ním vysporiadali – obdarovali každého.
Zostane nám tento pekný moment v našich srdciach? Alebo ho dokážeme aj premeniť na nové obdarovanie cez naše ruky a srdce pre iných? Neprerušme reťaz dávania, ktorú tak krásne i odvážne začal kedysi sv. Mikuláš. Staňme sa i my „Mikulášmi“ a nielen 6.12., ale každý deň aspoň drobným skutkom lásky. Ten totiž zostáva aj vo večnosti ako diamant, ktorý nám tam raz zažiari.
Fotografie z tohto dňa nájdete vo fotoalbume.